Z domu sme na Brieždenie vyšli štýlovo. „Občania, práve začalo svitať!“ potešil sa Adam. „Moment, máme kružidlo?“ Všetci sme začali prehrabávať batohy. „Zobrala som len ostatné rysovacie potreby. Stavím sa v kurze 87 ku jednej, že nám budú stačiť.“ zhodnotila Lenka.
Päť minút po oficiálne oznámenom začiatku registrácie som už oboma rukami držal obálku od orgov. Dobrý štart, aspoň na chvíľu je až 69 tímov za nami!
Začalo to sľubne: dvadsaťpäť minút po štarte a my už máme 90 percent prvej šifry. Rýchlo to dokresliť a ideme ďalej.
„Občas si pripadám, že mám IQ 83.“ povzdychol som si dve minúty pred štvrť na dvanásť, keď sme ešte stále sedeli na ďalšej šifre. Ale Lenka ma hneď povzbudila: „To nevadí, že ti to ide pomalšie ako mne. Keď obaja priložíme ruku k dielu, určite obaja presne rovnakým spôsobom prispejeme k riešeniu.“
Na pravé poludnie na nás prišiel hlad. Adam si neodpustil poznámku o tom, že pravé poludnie vôbec nie je dvanásť nula nula, ale to sme všetci dávno vedeli. Popri obede v reštike sme vyriešili ďalšiu šifru. Za tých 77 eur, čo sme tam nechali, to stálo.
„Lenka, čo si taká odmeraná?!“ pýtal som sa Lenky sedem minút po druhej, keď sa nechcela pritúliť. „Neotravuj! Už som ti povedala, že sa snažím prísť na riešenie tejto šifry! Tvojich 104 milimetrov mi aj tak nestačí!“ (Ale poviem vám, nielen že stačilo, ale bolo to úplne presne to, čo v tej chvíli potrebovala!)
Naďalej sme sedeli nad tou istou šifrou. Šesť minút po pol piatej sa Peťo chcel trochu natiahnuť, ale zakopol a spadol do tŕnia. „Pozrite na moje ručičky!“ ukazoval smutne, ako krváca. Radšej sme zavolali 112 a tí si ho zobrali so sebou.
Bez Peťa nám to už nešlo. Skúšali sme to na 100 spôsobov, nič nezafungovalo. Dvadsať minút pred ôsmou som sa ešte raz opýtal Adama a Lenky, či ich nenapadá niečo iné, čo by sme mohli vyskúšať. Obaja už len rezignovane pokrútili hlavou, a tak sme hru vzdali a išli sme sa aspoň pozrieť na vyhodnotenie. Hneď za nami skončil tím Radka Pastrňáka, ten na tejto šifre celý čas robil tú istú hlúpu chybu.
(Detailnejší popis doplníme časom.)
Každý odsek pomerne zjavne obsahuje jeden konkrétny čas (hodiny a minúty) a jedno výrazné ciframi napísané číslo. Okrem toho je tam kopec náznakov toho, že sa pracuje s oboma ručičkami, obe sú rovnako dlhé, niečo má byť odmerané, a u Lenky bolo 104 milimetrov presne to, čo potrebovala. Navyše posledný odsek v podstate priamo navrhuje po druhý raz použiť Niečo iné.
Predstavíme si ciferník hodín zo stredom v strede papiera Niečo iné. Narysujeme príslušne dlhé ručičky a na ich koncoch čítame písmená tajničky (vrátane medzery, ktorú si pozorní analytici mohli na papieri všimnúť už skôr).
Dostávame tajničku PARK LUHAČOVICKÁ
Rysovali sme to na tri krát. Raz ja (nepresne), potom to po mne opravil Kesy (nepresne) a nakoniec po ňom ja (už skoro presne). Lejak našťastie začal s posledným zabodnutím kružidla.
Chvilku nám trvalo přijít na princip, ale potom už jsme dlouhé minuty umírali při přesnosti provádění. Jo, a věděli jste, že všechna čísla jsou legální písmena v ASCII? :-)